Vďaka finančnej podpore nadácie SPP mohol byť v priebehu roka 2021 realizovaný reštaurátorský výskum zástavy Štefana I. Koháryho, evidovanej pod číslom HNKP 11861, nachádzajúcej sa v kláštore benediktínov v Hronskom Beňadiku.
V rámci výskumu bol pre komplexné zdokumentovanie oboch strán pamiatky realizovaný veľkoplošný obojstranný scan, v digitalizačnom pracovisku Slovenskej národnej galérie, ktorý podrobne zachytáva všetky detaily z oboch strán.
Zástava má takmer štvorcový tvar s rozmermi 141 cm × 137 cm. Rozbor prítomných materiálov potvrdil zhotovenie pôvodného listu zástavy z hodvábneho damašku vínovečervenej farby, v osnove aj útku, ktorý sa zachoval vo veľkej miere iba fragmentálne.
Predpokladáme, že zástava mohla byť naozaj v dobe smrti Štefana I. Koháryho našitá na druhotnú tkaninu- brocatellu ( dvojosnovný a dvojútkový typ tkaniny z materiálu ľan a hodváb). Táto plocha tkaniny bola už v tej dobe zošitá z dvoch listov zástavy a každý z nich bol pozošívaný z množstva používaných a poškodených kúskov tkaniny rovnakého druhu( motívy však na seba nenaväzujú, nie sú radené ani v rovnakom smere osnovy). Averz zástavy je zošitý z 12 kusov, reverz z 11 kusov.
Originál bol našitý zo strany averzu, množstvom malých stehov béžovej farby, aby detailne pozachytával všetky fragmenty tkaniny, ktorá sa zachovala.
Keďže pôvodná zástava bola obojstranná maľba na jednom liste zástavy- na hodvábnom damašku- z reverznej strany „ novej“ podkladovej tkaniny( brocatelly) zástavy museli kvôli zviditeľneniu maľby vystrihnúť otvor v obrysoch Kristovho tela.
Reštaurátorský výskum ukázal a potvrdil množstvo poškodení a dezolátny stav zachovania zástavy. K identifikovaným poškodeniam patrí celoplošné znečistenie a tvarové deformovanie plochy zástavy, diskolorácia, skrehnutie a potrhanie hodvábnych tkanín listu zástavy, poškodenie maľby, množstvo druhotných opráv. Na zástave je možné identifikovať viaceré typy poškodení – celoplošného alebo lokálneho charakteru, v nadväznosti na špecifické vlastnosti zastúpených materiálov a ich odolnosť voči pôsobiacim externým činiteľom i prirodzeným procesom starnutia: celoplošné znečistenie povrchovým depozitom; tvarové deformácie plochy zástavy, rôzne záhyby a pokrčenia; zmena farebnosti a diskolorácia tkanín; poškodenie, uvoľnenie, perforácie a veľkoplošné úbytky tkaniny; popraskanie a krakeláž maľby; mechanické zodratie povrchu maľby; vypadnuté a absentujúce plôšky farebnej vrstvy; absentujúce sčasti zástavy a maľby.
Všetky menované poškodenia závažne narúšajú stabilitu hmotnej podstaty pamiatky, zamedzujú bezpečnú manipuláciu a využívanie pamiatky – či na študijné, alebo expozičné účely. Bez adekvátnej reštaurátorskej intervencie môže dôjsť ku ďalšiemu rozširovaniu poškodení, s negatívnym dopadom na samotnú životnosť pamiatky, ktorá je zaujímavým a ojedinelým dokladom nielen z hľadiska historického, ale aj technologického a to z pohľadu použitých materiálov a ich spracovania a v neposlednom rade aj dobového vysporiadania sa s opravou obojstrannej maľby a tým uchovaním zástavy.
Na niektorých miestach je viditeľná rozpoznateľná šedá podmaľba sčasti cez svetlé lazúrne vrstvy, ktoré na nej ležia a sčasti na miestach, kde vrchné maliarske vrstvy absentujú. Farebné vrstvy sa nachádzajú v okolí z malej časti zachovaného erbu.
Výskum vedecký fyzikálno-chemický maliarskej vrstvy ukazuje na nábrusoch zostarnuté maliarske vrstvy z výsledkov môžeme vyvodiť, že maľba je staršia. Na nábrusoch nie je dokázaný žiadny náter vo forme lakovej vrstvy.
Torzo Kristovho tela je ohraničené na základe šitia a jednotlivé stehy presne ohraničujú vystrihnuté a obšité torzo Kristovho tela.