Novozrekonštruovaná budova Opátskeho krídla benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku prezentuje zaujímavú expozíciu pod názvom Mníšsky život podľa reguly sv. Benedikta. V jednotlivých miestnostiach kapitulnej siene, knižnice, refektára, klenotnice, lekárne a pustovne môže návštevník nahliadnuť do života mníchov niektorých rádov, ktorí žijú podľa pravidiel reguly sv. Benedikta.

 Kláštorné skriptórium umožňuje deťom a školským exkurziám prepisovanie listín použitím stredovekej techniky brkom a atramentom.

 V tretej štvrtine 18. storočia sa západné krídlo prestavalo na dnešnú sýpku. Vznik sýpky v Hronskom Beňadiku súvisel s právom trhu z roku 1680, vďaka ktorému sa v obci konali významné obilné trhy.

 Obrovský interiér novovybudovanej sýpky, len jedno podlažie má 800 m2, bol rozčlenený na štyri podlažia drevenou konštrukciou pozostávajúcou z tesársky zdobených pilierov, trámových prievlakov a fošnových podláh. Vo východnom kúte sýpky vznikol dokonca dvojpodlažný byt pre správcu sýpky, prístupný jednak zo sýpky, ale aj z juhovýchodného opátskeho krídla. Sýpka získala tvaroslovie typické pre dobu svojho vzniku, spolu s dekoratívnymi stĺpikmi drevenej konštrukcie.

 Takýchto príkladov sa zachovalo veľa najmä v Čechách, napríklad sýpka v Slaný. Na našom území je sýpka v Hronskom Beňadiku jedinečná svojou veľkosťou. Bežnými u nás boli maximálne trojpodlažné objekty tohto typu, napríklad v Sv. Antone alebo sýpka v Šahách.

 Počas rekonštrukčných prác pod vedením architekta Franza Storna a jeho synov v roku 1881 časť bývalého kláštora spolu so strechou sýpky údajne vyhorela. V sýpke však žiadne stopy po požiari neboli objavené, čo vyvoláva podozrenie, že odstránenie krovu nespôsobil požiar, ale snaha už vtedy sa čo najjednoduchším spôsobom vyhnúť byrokracii pamiatkarskej administratívy.